Rozhodovanie predstavuje jednu z najvýznamnejších aktivít, ktoré manažéri v organizácii realizujú (niekedy sa dokonca chápe ako určité jadro riadenia). Niektoré poňatia riadenia, vychádzajúce z jeho dekompozície do jednotlivých manažérskych funkcií, rozlišujú tzv. sekvenčné manažérske funkcie (plánovanie, organizovanie, výber a rozmiestnenie pracovníkov, vedenie ľudí a kontrola), ktoré sa realizujú v určitom časovom slede, a priebežné funkcie (analýza činností, rozhodovanie a komunikácia), ktoré postupujú sekvenčné manažérske funkcie. Rozhodovanie je skutočne nedeliteľnou zložkou sekvenčných manažérskych funkcií, najvýraznejšie sa uplatňuje v plánovaní, keďže jadro plánovacích procesov tvoria v skutočnosti rozhodovacie procesy.
Význam rozhodovania sa prejavuje predovšetkým v tom, že kvalita a výsledky týchto procesov (predovšetkým strategických rozhodovacích procesov, prebiehajúce na najvyšších úrovniach riadenia organizácie) ovplyvňujú zásadným spôsobom efektívnosť fungovania a budúcu prosperitu týchto organizácií. Nekvalitné rozhodovanie môže byť pritom jednou z významných príčin podnikateľského neúspechu. Význam rozhodovania sa súčasne odvíja i od rozsahov zdrojov (predovšetkým finančných prostriedkov), ktoré sú na rozhodovanie viazané, resp. o ktorých sa rozhoduje