V raných dobách letectva bolo skladovanie paliva a plnenie lietadiel nená¬ročnou činnosťou. Piestové motory mali malú spotrebu a lietadlo nebolo schopné niesť veľa paliva. Lietadlá boli doplňované zo sudov, alebo cisterien. Na letisku nebolo potrebné budovať sklady paliva. Pre lietadlá sa používal rovnaký benzín ako pre autá.
Požiadavky na množstvo a kvalitu paliva postupne stúpali. Zavedením prú¬dových lietadiel koncom päťdesiatych rokov sa skokom, kvalitatívne aj kvantitatívne, zmenili požiadavky na skladovanie a zásobovanie lietadiel pohonnými hmotami. Nové lietadlá potrebovali rádovo väčšie množstvá paliva, ktoré museli byť naplnené v čase bežného technického odbavenia kratšom ako 1 hodina. Druhým významným zlomom bol rok 1970, kedy bolo zavedené do prevádzky veľkokapacitné lietadlo Boeing 747. Do nádrží tohto lietadla, do výšky 4,5 m, bolo potrebné za približne 45 minút dopraviť štyrmi plniacimi otvormi o priemere 64 mm okolo 150 000 l paliva. V prípade, že na letisku nebol vybudovaný hydrantový palivový systém, plnenie bolo zabezpečované cisternami s objemom až 80 000 l paliva. Je možné predpokladať, že ani lie¬tadlá v budúcnosti nebudú mať na množstvo a rýchlosť dodávky paliva pod¬statne náročnejšie požiadavky ako súčasné B 747-400. V súčasnosti je najpoužívanejším druhom paliva letecký petrolej Jet Al.