Semestrálna práca: Rozvoj baníctva na Slovensku a Špania dolina
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:95,4 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Strojnícka fakulta
- Kategória:Technika
- Podkategória:Baníctvo
- Predmet:Dejiny vedy a techniky
- Študijný program:Priemyselné inžinierstvo
- Autor:plesaty
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:2 516 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:1245
- Posledna úprava:26.06.2015
Rozvoj baníctva na Slovensku
Oblasť Slovenska vďaka jej nerastnému bohatstvu mala predpoklady pre rozvoj baníctva, hutníctva a iných príbuzných vedných disciplín. Už od pradávna bola oblasť Slovenska príťažlivá pre rôzne kmene kvôli jej nerastným surovinám.
Prvými, ktorí doniesli na naše územie baníctvo, boli Kelti. Do konca prvého tisícročia sa baníctvo nevyvíjalo ba, dalo by sa povedať, stagnovalo. Bolo to podmienené búrlivými zmenami v Európe súvisiacimi s výbojmi barbarských kmeňov. Až vznik Uhorska predpokladal rozvoj baníctva, pretože novovzniknutý štát potreboval drahé kovy pre razenie svojich mincí. Ale tiež to neznamenalo náhli rozkvet. Uhorsko vzniklo ako patrimoniálny štát, čo znamenalo, že všetko mal vo vlastníctve kráľ. Rozvoj baníctva bol utlmený aj častým sťahovaním mincí z obehu a útokmi Tatárov. Po zlepšení situácie zosilnel i kolonizačný ruch, kedy sa do Uhorska dostávali najmä Nemci a Flámi, ktorí dobre ovládali banské metódy a týmto priúčali i domáce obyvateľstvo.
Postupne sa oblasť stredoslovenských banských miest stala jednou z najpokrokovejších ťažiarskych teritórií v Európe. Pripomeňme si aspoň úspešné odskúšanie strelného prachu na rozpojovanie horniny 16. 2. 1627. Kvôli veľkým pokrokom bolo uvalené prísne štátne tajomstvo na metódy získavania drahých kovov z podzemia. O vyspelosti baníctva na našom území nás okrem archívnych prameňov informuje aj známy anglický cestovateľ Edward Brown, ktorý navštívil horné Uhorsko v rokoch 1669 - 1670.
Oblasť Slovenska vďaka jej nerastnému bohatstvu mala predpoklady pre rozvoj baníctva, hutníctva a iných príbuzných vedných disciplín. Už od pradávna bola oblasť Slovenska príťažlivá pre rôzne kmene kvôli jej nerastným surovinám.
Prvými, ktorí doniesli na naše územie baníctvo, boli Kelti. Do konca prvého tisícročia sa baníctvo nevyvíjalo ba, dalo by sa povedať, stagnovalo. Bolo to podmienené búrlivými zmenami v Európe súvisiacimi s výbojmi barbarských kmeňov. Až vznik Uhorska predpokladal rozvoj baníctva, pretože novovzniknutý štát potreboval drahé kovy pre razenie svojich mincí. Ale tiež to neznamenalo náhli rozkvet. Uhorsko vzniklo ako patrimoniálny štát, čo znamenalo, že všetko mal vo vlastníctve kráľ. Rozvoj baníctva bol utlmený aj častým sťahovaním mincí z obehu a útokmi Tatárov. Po zlepšení situácie zosilnel i kolonizačný ruch, kedy sa do Uhorska dostávali najmä Nemci a Flámi, ktorí dobre ovládali banské metódy a týmto priúčali i domáce obyvateľstvo.
Postupne sa oblasť stredoslovenských banských miest stala jednou z najpokrokovejších ťažiarskych teritórií v Európe. Pripomeňme si aspoň úspešné odskúšanie strelného prachu na rozpojovanie horniny 16. 2. 1627. Kvôli veľkým pokrokom bolo uvalené prísne štátne tajomstvo na metódy získavania drahých kovov z podzemia. O vyspelosti baníctva na našom území nás okrem archívnych prameňov informuje aj známy anglický cestovateľ Edward Brown, ktorý navštívil horné Uhorsko v rokoch 1669 - 1670.