1. Arabský svet zoči-voči medzinárodnému spoločenstvu a Európskej únii V spôsobe, akým Arabi hovoria o sebe a svojom spoločenstve, je určitá dvojznačnosť. Často sa slovne odvolávajú na arabskú jednotu, ale v rámci súčasného poriadku arabské štáty ostávajú jedinými pánmi svojej diplomacie a vonkajších krokov. Pre niektorých je arabská jednota predovšetkým kultúrnym projektom. Existuje však nezanedbateľná medzinárodná prítomnosť a vplyv arabského sveta.
1.1. Medzinárodná prítomnosť arabského sveta Je zabezpečovaná predovšetkým dvoma spôsobmi: existenciou a činnosťou Ligy arabských štátov a príležitostným konaním zvláštnych schôdzí výlučne arabských štátov. Ligu arabských štátov založilo v roku 1945 v Káhire šesť krajín, ku ktorým sa po troch mesiacoch pripojil Jemen. Dnes ich je 22 a je medzi nimi aj Palestínska samospráva.
Členské štáty: Zakladajúcimi členmi Ligy arabských štátov boli Egypt, Irak, Jemen, Transjordánsko (dnes Jordánsko), Libanon, Saudská Arábia a Sýria. V roku 1953 sa k organizácii pridala Líbya a v roku 1956 Sudán. V roku 1958 sa pripojili Maroko a Tunisko, v roku 1962 Alžírsko a v roku 1964 Kuvajt. V roku 1971 zaznamenala organizácia prírastok o 4 nových členov a to Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Katar a Omán. V rokoch 1973 a 1974 sa pridali Mauritánia a Somálsko. V roku 1976 bola prijatá aj Palestína a v roku 1977 Džibutsko. V roku 1993 sa k Lige arabských štátov pridali aj Komory. A od roku 2003 má tiež štatút pozorovateľa Eritrea.