Deklinačný systém maskulín, variantné prípony, vývinová dynamika.
Podstatné mená mužského radu sa delia na životné a neživotné. Podstatné mená pomenúvajú živé bytosti a zvieratá sú životné a oproti nim stoja neživotné. Pre životné podstatné mená sú vzory chlap, hrdina, pre neživotné sú vzory dub a stroj. Kritérium životnosti - neživotnosti sa uplatňuje len pri podstatných menách mužského rodu. Podľa vzoru chlap sa skloňujú mužské životné podstatné mená zakončené v N. sg. na spoluhlásku alebo na samohlásku -o: brat, pretekár, Matej, dedo, Juro, Ševčenko. Mená zvierat sa v sg. skloňujú podľa vzoru chlap a v pl. sa skloňujú ako neživotné (ak nie sú personifikované): vtáky, hady...Slová vták, vlk, pes sa v pl. výnimočné môžu skloňovať aj ako životné. Pohyblivé -e-, -o- pri skloňovaní vypadúva: majster - majstra, Pavel - Pavlovi, Adamec - Adamcom... V cudzích priezviskách a v ťažko vysloviteľných skupinách sa pohyblivá hláska ponecháva: Krasnec - Krasneca, Hammel - Hammela. Slovo pán (keď je pripojené k nemu) a slovo človek majú v D. a L. sg. príponu -u: pánu Bergerovi, človeku. Pri vzore chlap sú v N. pl. aj prípony -ovia, -ia. Príponu -ovia majú slová zakončené na -o alebo na hrdelnú spoluhlásku, ako aj osobné a rodinné mená: strýkovia, svedkovia, Jozefovia, synovia...Príponu -ia majú staršie slová, ako Moravania, dedinčania, bratia, manželia, a novšie s príponou -teľ: podnikatelia. Slová ľudia a hostia sa skloňujú takto: ľudia, ľudí, ľuďom, ľudí, ľuďoch, ľuďmi. V I. pl. pri vzore chlap je prípona -mi, výnimočne -ami je vtedy, keď sa to žiada kvôli výslovnosti: agronómami, poslancami...