Slovenčina je prevažne flektívny typ. V priebehu hist. vývinu sa flektívny charakter oslabil. Oslabenie flektívnych prvkov znamená, že sa morfologický systém slovenčiny zjednodušil a spravidelnil. Zjednodušila sa gramatická kategória čísla - dnes rozlišujeme len sg a pl, ale kedysi existoval aj stredný člen - tzv. duál (dvojné číslo) - používal sa na pomenovanie počtu vecí 2. Duálna podoba je napr. očima, ušima , možno ju nájsť napr. v Dobšinského rozprávkach. Ďalšie zjednodušenie - gramatická kategória pádu - zanikol vokatív, ktorý splynul s oslovovacím nominatívom. PO vokatíve máme však v slovenčine isté stopy - rezíduá (stopy po niečom, čo v jazyku existovalo). Sú to napríklad tvary otče, majstre, priateľu. V bežnej hovorenej komunikácii existuje vokatív v pomenovaniach mami, Soni, Kati. Vokatív sa vyskytuje aj v nárečí (hl.východoslovenské) mamko, Marien, Jolan, Feru, Mišku, Peťu. Znížil sa počet rozdielov medzi tvrdými a mäkkými vzormi. Chlap - hrdina Tieto dva vzory sa zbližujú v N pl. a v I pl. Zatiaľ však úplne nesplynuli, lebo je tu ešte pád G, ktorý ich odlišuje. Zmenil sa rozsah alternácií kupec - Kupec - priezviská, ktoré sa podobajú na apelatíva sa skloňujú tak ako apelatíva. e/0 e/0 ...