Obsahové zameranie ústavy premietajúce sa do jej funkcií (ale i systematiky) musí vychádzať z určitých princípov, na ktorých je štát budovaný, a ktorých eventuálna zmena by nebola pociťovaná ako novelizácia, ale ako revízia ústavy. V tejto súvislosti hovoríme o princípoch moderného (demokratického) konštitucionallizmu, ktoré vo svojom obsahu zakotvuje aj Ústava SR. Ústava niektoré z nich predpokladá, iné deklaruje, ale nedefinuje ich. To sa deje spravidla až cestou judikatúry. Dochádzame k nim formou indukcie z jednotlivých ustanovení a dedukciou z generálnych klauzúl. Treba však jasne zdôrazniť, že ich význam nie je len ideový, ale hlavne právny. Možno povedať, že je v nich stelesnená materiálno-právna racionalita ústavného štátu. V tomto smere sú významné pre interpretačnú a aplikačnú prax, hlavne ústavného súdu, avšak aj ďalších štátnych orgánov či orgánov samosprávy, politických subjektov či právnických osôb uvádzajúcich ústavu do života. Najviac nutné poukázať aj na to, že niektoré ústavné princípy sú precizované v rozhodnutiach Ústavného súdu SR ( napr. princíp právneho štátu, deľby moci, ochrany základných práv a slobôd a pod.)...