Zmluva o úvere je upravená Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb., v III. časti Obchodné záväzkové vzťahy, v Hlave II - Osobitné ustanovenia o niektorých obchodných záväzkových vzťahoch, v Dieli V Zmluva o úvere (§ 497 - § 507).
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere zakladá medzi zmluvnými stranami záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka [tzv. absolútny obchod - § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka]. Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Tým sa zmluva o úvere zároveň odlišuje od zmluvy o pôžičke upravenej v ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter reálneho kontraktu, a okrem dohody zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy sa na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky...