Seminárna práca: Alternatívne školstvo - pedagogika Márie Montessori
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:93,9 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Pedagogická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Predmet:Pedagogika
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:4 415 x
- Stiahnuté:24 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:12761
- Posledna úprava:19.08.2020
Alternatívne školstvo je pojem pre mnohých ľudí neznámy. Niektorí si pod ním predstavia školy určené pre postihnuté alebo slabomyseľné deti. Nie je to však tak, alternatívne školstvo predstavuje súbor alternatívnych škôl, ktoré poskytujú iný spôsob výučby v materských a základných školách. Podľa môjho názoru by sa niektoré prvky alternatívnych škôl mali dostať aj do „klasických“, čiže štátnych škôl.
Alternatívne školy okrem základných vedomostí poskytujú deťom aj upevnené hodnoty a ucelené názory pre ich ďalší život. Dieťa, ktoré absolvuje alternatívnu školu je v celku lepšie pripravené na život.
Alternatívne školy
Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi.
1. Vznik alternatívnych škôl
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia začal vo väčšine európskych krajín prenikať štát do správy a riadenia škôl. Preto boli školy rozdelené na verejné (štátne) a súkromné (cirkevné).
Koncom 19. storočia došlo vo väčšine európskych krajín k duchovnej kríze a verejné školy boli označené za spoluvinníka tejto krízy. Preto nastáva potreba škôl vymaniť sa spod štátneho vplyvu.
V prvej polovici 20. storočia bola snaha vytvoriť tzv. voľnú škola, ktorá mala byť neštátnou verejnou školou a súčasne školou bez vplyvu cirkvi.
V zahraničnej pedagogike sa alternatívne školy rozdeľujú podľa doby vzniku a tradícií, na ktoré nadväzujú. Do 1. vlny reformného pedagogického hnutia sú zaraďované školy a smery, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia, približne do roku 1933. Patria sem školy pracujúce podľa pedagogiky M. Montesoriovej, C. Freineta, waldorfské školy podľa R. Steinera, jenský plán P. Petersena, daltonský plán H. Parkhurstovej, winnetská sústava C. Washburna, pragmatická pedagogika J. Deweya a iné. Tieto školy boli charakteristické pedocentrickou orientáciou, vychádzali zo spontánnosti dieťaťa, presadzovali prirodzenosť, spojenie s každodenným životom, učenie na základe skúseností, slobodu dieťaťa, individuálnu výučbu.
...
Alternatívne školy okrem základných vedomostí poskytujú deťom aj upevnené hodnoty a ucelené názory pre ich ďalší život. Dieťa, ktoré absolvuje alternatívnu školu je v celku lepšie pripravené na život.
Alternatívne školy
Pojem alternatívny je odvodený z latinského slova alter, čo znamená iný. Alternatívne školy by teda mali byť v najširšom slova zmysle školy, ktoré uplatňujú iné obsahy vzdelávania, iné formy vzdelávania, iný vyučovací proces a inú atmosféru vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi.
1. Vznik alternatívnych škôl
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia začal vo väčšine európskych krajín prenikať štát do správy a riadenia škôl. Preto boli školy rozdelené na verejné (štátne) a súkromné (cirkevné).
Koncom 19. storočia došlo vo väčšine európskych krajín k duchovnej kríze a verejné školy boli označené za spoluvinníka tejto krízy. Preto nastáva potreba škôl vymaniť sa spod štátneho vplyvu.
V prvej polovici 20. storočia bola snaha vytvoriť tzv. voľnú škola, ktorá mala byť neštátnou verejnou školou a súčasne školou bez vplyvu cirkvi.
V zahraničnej pedagogike sa alternatívne školy rozdeľujú podľa doby vzniku a tradícií, na ktoré nadväzujú. Do 1. vlny reformného pedagogického hnutia sú zaraďované školy a smery, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia, približne do roku 1933. Patria sem školy pracujúce podľa pedagogiky M. Montesoriovej, C. Freineta, waldorfské školy podľa R. Steinera, jenský plán P. Petersena, daltonský plán H. Parkhurstovej, winnetská sústava C. Washburna, pragmatická pedagogika J. Deweya a iné. Tieto školy boli charakteristické pedocentrickou orientáciou, vychádzali zo spontánnosti dieťaťa, presadzovali prirodzenosť, spojenie s každodenným životom, učenie na základe skúseností, slobodu dieťaťa, individuálnu výučbu.
...