Čo robí človeka človekom a čo patrí k jeho celkovej prirodzenosti, na to sa nebudeme pýtať rozličných svetových názorov, ale dáme sa poučiť jedným smerodajným meradlom: Skutočným a všestranne chápaným životom, aký je sám v sebe a ako ho každý z nás neprestajne a nevyhnutne v sebe zažíva. Každý z nás porovnávaním neprestajne zisťuje v sebe aj u iných ľudí hmotnosť v jej anorganickom a organickom tvare. Tá hmotná je skutočnosťou. Hmota je podstatnou zložkou človeka, je v jeho živote nenahraditeľnou podmienkou celého jeho špecificky ľudského konania, uvažovania a chcenia. Hmotná stránka človeka stavia jednotlivcovi i celku požiadavku, aby každý človek v sebe a iní v ňom uctil špecifické zákony biologicko-fyziologické a počítal s nimi. Sú to: a) Nakoľko sa biologicko-fyziologickým pracovným výkonom tratí energia, jednotlivec má povinnosť neustále obnovovať utrácanú energiu, chrániť a rozvíjať život stravou, vzduchom, bytom, šatstvom,... Odtiaľ plynie základné a neodcudziteľné prirodzené právo na základné predpoklady pre ochranu, obnovu a rozvoj. Človek lebo je človekom, je nositeľom ľudskej prirodzenosti, z tadiaľ plynie právo každého človeka bez rozdielu, na dostatočnú hmotnú vystrojenosť živobytia. ...