Slovo keramika vzniklo z gréckeho slova kéramos, ktorý pôvodne znamenal hrnčiarsku hlinu. Dnes pod pojmom keramika rozumieme nielen hrnčiarske zboží, všetky predmety zo zeminy spevnené vypálením. Patria sem teda napríklad tehly, porcelánové jedálne súpravy, brúsne kotúče, keramické polovodiče, hmoty používané v nukleárnej energetike alebo krycie doštičky pre kozmické lietadla. Ak by sa chcel človek ponoriť do skúmania histórie keramiky slúžiacej k príprave a podávaniu čaju, nutne narazí na legendy o počiatkoch objavenia čaju: či už na staršiu legendu o liečiteľovi Šen-nungovi( okolo roku 2700 pred Kristom), či omnoho mladšia povesť, v ktorej si Bódhidarma ( prvý čchanový patriarcha) odrezal si očné viečka v spravodlivom hnevu potom čo ho premohla únava, keď meditovala deväť rokov otočený k stene. V miestach, kde dopadli očné viečka, vyrástli kry čajovníka. Isté však je, že v Číne už 200 rokov pred Kristom existoval čajový trh. Keramika, ako hlavne praktický doplnok prípravy čaju logicky kopírovala spôsob prípravy, dobovej a miestnej zvyklosti a až časom sa keramike a čajovému riadu obecne začína prikladať väčší význam. Najprv sa čaj pripravoval len povarením čerstvých čajových lístkov, neskôr sušených. V treťom storočí sa rozmieľali na prášok, ktorý sa varil vo vode. Čaj sa tak začal lisovať do tehličiek a koláčov a pri varení sa pridával napríklad zázvor, cibuľa, ocot či ryža taktiež čaj bol skôr potravinou ako nápojom. Čaj a čajový riad sa začína spolu výrazne objavovať v dynastii Thang ( 618-907 ). Lu-Yu a jeho kniha o čaji, môže slúžiť ako doklad toho, že sa čaj stáva doménou literátov a umelcov, ktorí tiež začali klásť dôraz na vhodné nádoby. ...