Štruktúra bunky Tvar, veľkosť a vnútorné usporiadanie je pre každý druh bunky charakteristický, dedične a funkčne podmienený. Základný tvar je guľovitý, napr. Erytrocyty,vajíčko cicavcov a pod. Bunky môžu mať aj iný tvar, napr. Kockovitý,tyčinkovitý, vajcovitý,vretenovitý, hviezdicovitý a pod. Rozmery buniek sú prevažne mikroskopické v rozmedzí od 10 do 100 nanometrov.Od tohto priemeru sa výrazne odlišujú napr. vajíčka vtákov, ale aj bunky baktérií a spermií. Napríklad kým dĺžka ľudskéhovajíčka je 150, spermia dosahuje vel'kosť len 60.Podobne, aj počet buniek v mnohobunkových organizmoch zvyčajne nie je stály a pri rôznych jedincoch vel'mi kolíše. Vnútorné usporiadanie, t. j. stavbu buniek, podmieňuje vývojový stupeň bunky. Najjednoduchší organizačný stupeň dosahujú prokaryotické bunky, t. j. bunky baktérií a archeónov.
Všeobecná štruktúra eukaryotickej bunky Všetky eukaryotické bunky bez ohľadu na pôvod,vel'kosť, funkciu a tvar majú základný princíp stavby, v rámci ktoréhosa rozlišujú: Bunkové povrchy (bunková stena, cytoplazmatická membrána) Cytoplazma Bunkové organely - membránové (obsahujú biologickú membránu), vláknité (fibrilárne), neživé súčasti bunky (inklúzie). Pre eukaryotické bunky je charakteristické, že vnútorný priestor je rozčlenený membránami na štruktúrne a funkčné celky. Prítomnosť membrán v bunke je podmienkou metabolickej aktivity bunky,lebo zväčšujú jej povrch, a tak na malom priestore umožňujú priebeh rozličných fyziologických a enzymatických procesov. Funkčná aktivita membrán je viazaná na prítomnosť enzýmov. Membrány v bunke sa nazývajú biomembrány. ...