Semestrálna práca: Demografia - sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť, reformy...
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:88,8 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Fakulta:Fakulta prírodných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Predmet:Sociológia
- Autor:daniela19
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:1 773 x
- Stiahnuté:10 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:12907
- Posledna úprava:08.09.2020
Sobášnosť - vývoj
Sobášnosť je v centre pozornosti demografie predovšetkým v súvislosti so štúdiom rodiny a rodinného správania sa populácie. Vytváraním trvalých alebo dočasných, oficiálnych alebo formálnych partnerských zväzkov vznikajú predpoklady pre proces rodenia detí a v konečnom dôsledku aj pre zmeny početného stavu a štruktúry obyvateľstva.
Pred rokom 1989 sa sobášnosť na Slovensku udržiavala na pomerne vysokej úrovni. Počty uzatvorených sobášov sa v tomto období pohybovali od 28 tisíc do 44 tisíc ročne. Kým v Európe sa na prelome 60. a 70. rokov zmenili vzorce sobášneho správania sa - sobášnosť klesla a čoraz častejšie začali byť manželstvá nahrádzané kohabitáciami, na Slovensku sa tradičné formy partnerského spolužitia ešte viac upevnili a takýto stav pretrvával až do konca 80. rokov. Vysoká hodnota manželstva sa navonok prejavovala aj tým, že do začiatku 90. rokov takmer 85% obyvateľov do 50 rokov veku aspoň raz vstúpilo do manželstva a až 93% detí sa rodilo v manželstve.
Pod vplyvom zásadných spoločenských zmien v roku 1989 a prechodom na trhový mechanizmus, sa zmenilo sobášne správanie aj slovenskej populácie. Vytvorili sa vhodné podmienky pre nové možnosti osobnostnej realizácie (podnikanie, cestovanie, štúdium atď.). Vplyv na sobášnosť mal však aj rastúci ekonomický tlak, ktorý sa prejavoval zvýšením životných nákladov, infláciou, nezamestnanosťou či obmedzením bytovej výstavby. To všetko začalo manželstvu a zakladaniu rodiny výrazne konkurovať. Sobášnosť na zmenu spoločenských pomerov zareagovala okamžite - znížením intenzity, zvyšovaním sobášneho veku a vyšším výskytom spolužití bez uzavretia manželstva.
Obdobie do polovice 90. rokov bolo obdobím intenzívneho znižovania sobášnosti. Hrubá miera sobášnosti sa ustálila na hodnote približne 5,1 promile. Prehlbovanie klesajúceho trendu počtu sobášov bolo v roku 1997 krátkodobo prerušené vplyvom zvýšenia intenzity sobášnosti rozvedených, aj keď sa v tomto období očakával väčší nárast počtu sobášov hlavne v súvislosti s príchodom početne silných ročníkov narodených v 70. rokov do veku najvyššej sobášnosti. Tento nárast sa však nekonal.
...
Sobášnosť je v centre pozornosti demografie predovšetkým v súvislosti so štúdiom rodiny a rodinného správania sa populácie. Vytváraním trvalých alebo dočasných, oficiálnych alebo formálnych partnerských zväzkov vznikajú predpoklady pre proces rodenia detí a v konečnom dôsledku aj pre zmeny početného stavu a štruktúry obyvateľstva.
Pred rokom 1989 sa sobášnosť na Slovensku udržiavala na pomerne vysokej úrovni. Počty uzatvorených sobášov sa v tomto období pohybovali od 28 tisíc do 44 tisíc ročne. Kým v Európe sa na prelome 60. a 70. rokov zmenili vzorce sobášneho správania sa - sobášnosť klesla a čoraz častejšie začali byť manželstvá nahrádzané kohabitáciami, na Slovensku sa tradičné formy partnerského spolužitia ešte viac upevnili a takýto stav pretrvával až do konca 80. rokov. Vysoká hodnota manželstva sa navonok prejavovala aj tým, že do začiatku 90. rokov takmer 85% obyvateľov do 50 rokov veku aspoň raz vstúpilo do manželstva a až 93% detí sa rodilo v manželstve.
Pod vplyvom zásadných spoločenských zmien v roku 1989 a prechodom na trhový mechanizmus, sa zmenilo sobášne správanie aj slovenskej populácie. Vytvorili sa vhodné podmienky pre nové možnosti osobnostnej realizácie (podnikanie, cestovanie, štúdium atď.). Vplyv na sobášnosť mal však aj rastúci ekonomický tlak, ktorý sa prejavoval zvýšením životných nákladov, infláciou, nezamestnanosťou či obmedzením bytovej výstavby. To všetko začalo manželstvu a zakladaniu rodiny výrazne konkurovať. Sobášnosť na zmenu spoločenských pomerov zareagovala okamžite - znížením intenzity, zvyšovaním sobášneho veku a vyšším výskytom spolužití bez uzavretia manželstva.
Obdobie do polovice 90. rokov bolo obdobím intenzívneho znižovania sobášnosti. Hrubá miera sobášnosti sa ustálila na hodnote približne 5,1 promile. Prehlbovanie klesajúceho trendu počtu sobášov bolo v roku 1997 krátkodobo prerušené vplyvom zvýšenia intenzity sobášnosti rozvedených, aj keď sa v tomto období očakával väčší nárast počtu sobášov hlavne v súvislosti s príchodom početne silných ročníkov narodených v 70. rokov do veku najvyššej sobášnosti. Tento nárast sa však nekonal.
...