Poradenskú paradigmu sociálnej práce označil Navrátil ako sociálno-právnu pomoc. Sociálne fungovanie tu závisí na schopnosti zvládať problémy a na prístupe k odpovedajúcim informáciám a službám. Zástancovia tohto prístupu chápu sociálnu prácu ako jeden z aspektov systému sociálnych služieb. Toto poňatie vychádza v ústrety individuálnym potrebám a súčasne sa usiluje o zlepšenie systému sociálnych služieb. V tomto poňatí ide predovšetkým o pomoc klientom prostredníctvom poskytovania informácií kvalifikovaným poradenstvom, sprístupňovania zdrojov a mediácie. Súčasťou tohto poňatia sociálnej práce je snaha o zmenu spoločnosti a jej inštitúcii, aby lepšie reagovali na potreby občanov. Zdôrazňuje sa tiež podpora osobného a komunitného rastu. V praxi sa zástancovia tohto konceptu zameriavajú skôr na malé, individuálne zmeny, ktoré bezprostredne nevedú k väčšej sociálnej zmene. Teoretické zázemie pre toto poňatie sociálnej práce poskytuje kombinácia psychológie, sociológie a práva...
Profesionalizácia sociálnej práce Veľký slovník cudzích slov (Šaling et al., 2002) charakterizuje profesionalizáciu ako nadobúdanie profesionálnych znakov, vlastností, čŕt alebo taktiež ako zavádzanie odbornosti, profesionalizmu do rozličných činností a sfér diania. Ako uvádza Levická (2005) pre súčasný svet práce je charakteristické, že jednotlivé pracovné činnosti sa realizujú v konkrétnom pracovnom zaradení, ktoré je vo vzťahu k svojmu okoliu vyjadrované prostredníctvom pojmov ako najmä zamestnanie, povolanie, alebo profesia. Zamestnanie môžeme chápať ako tú pracovnú činnosť, uskutočňovanú v bežnom živote, za ktorú jednotlivec dostáva finančnú odmenu, resp. mzdu. Pod pojmom povolanie chápeme najmä : - spôsobilosť pracovníka vykonávať určitú vymedzenú oblasť pracovnej činnosti - druh vymedzenej pracovnej činnosti - druh činnosti vyplývajúcej z hierarchizovanej diferenciácie pracovnej činnosti. ...