Antiopresívny prístup /antidiscriminatory, antioppresive approach/ sa ako model sociálnej práce objavil na konci 80. a v priebehu 90. rokov 20. storočia. V tomto období moderná sociálna práca čelila výbušným sociálnym problémom - utečenci, rastúca kriminalita a nepokoje medzi černošským obyvateľstvom v USA a Veľkej Británii a ďalšie interetnické a interkulturálne konflikty. Základným pojmom AOP je opresia, štrukturálne znevýhodnenie určitých skupín. Týmto skupinám sú v modernej spoločnosti upierané práva a možnosti, ktoré sú bežne dostupné väčšine spoločnosti alebo jej elitám. Toto znevýhodnenie môže byť výsledkom zámernej manipulácie zo strany elít alebo ide o nechcený, nezamýšľaný efekt fungovania spoločenských inštitúcií. Opresia vzniká medzi kategóriami ľudí, ako napr. sexizmus, opresia mužov voči ženám; etnocentrizmus, opresia jednej kultúry voči inej; medzigeneračná opresia - ageizmus; opresia zdravých ľudí voči postihnutým a i. Aj keď sa autori (Thompson, Neil; Dominelli, Lena ai.) v definovaní AOP odlišujú, za úlohu sociálnej práce považujú snahu o odstránenie útlaku a diskriminácie; snahu „redukovať individuálnu a inštitucionálnu diskrimináciu založenú na rase, pohlaví, postihnutiu, sociálnej triede a sexuálnej orientácie“ (Thomas, Pierson,); „skoncovať s opresívnymi hierarchickými vzťahmi a nahradiť ich vzťahmi rovnoprávnymi, ktoré uľahčujú sebarealizáciu jednotlivcov a skupín“ (Dominelli). ...