Je to biologická disciplína, ktorá skúma biologickými metódami všeobecnú aktivitu, vrodené a naučené správanie živočíchov. Správanie sa u živočíchov je zložitý jav podmienený fylogeneticky(dedičnosťou), ontogeneticky(skúsenosťou) a podmienkami prostredia. Za jej zakladateľov sa považujú rakúsky prírodovedec Konrad Lorenz, holandský vedec Nicholas Tinbergen a nemecký entomológ a etológ Karl von Frisch, ktorí v roku 1973 obdržali Nobelovu cenu. Súčasné poznatky čerpá E z výsledkov 3 výskumných smerov: 1. Fyziologický - bol na zač. 20. storočia a jeho predstaviteľom bol ruský neirofyziológ I.P. Pavlov. Skúmal vyššiu nervovú činnosť na laboratórnych psoch. Okrem výskumu podmienených reflexov si všímal aj individuálne prejavy živočíchov. 2. Behaviorizmus - zaoberal sa učebnými procesmi, najmä labor. Zvierat v bludiskách a rôznych zložitých skrinkách(známa je Skinnerova klietka). 3. Vlastná etológia
Etológia má vzťak k pedológii, geológii a klimatológii z neživej zložky; k botanike, zoológii zo živej zložke. Úzke vzťahy sú k zoologickým odborom: fyziológia, ekológia, anatómia, morfológia, taxanómia. Popri tom má vzťah aj k nebiol. Vedám: psychológii(časté pripisovanie ľudských vlastností), sociológii. Základnou pracovnou metódou E-e je priame pozorovanie správania živočíchov, modelová situácia - napodobeniny, atrapy so zvýraznenými znakmi, ktoré vyvolávajú vrodené inštinktívne správanie; izolácia zvierat, výskum učebných schopností - pomocou napr. bludísk, kde sa sleduje rýchlosť učenia sa správnej cesty k cieľu. ...