Seminárna práca: Memorandum národa slovenského

17. mája 1861 Pea»budínske vedomosti, noviny redigované Jánom Franciscim v Peati, uverejnili pozvanie, ktorým sa Slováci povolávajú do Turcianskeho Sv. Martina na velké národné zhromaldenie, na ktorom sa má rokova» o slovenských národných liadostiach. Úrady tomu chceli zabráni» a hrozili pokutami. Napr. zvolenský podlupan sluboval 40 palíc kaldému, kto by sa opoválil ís» do Martina.
V dnoch 6.-7. júna 1861 prelíval Martin, vtedy sotva tritisícové sídlo Turcianskej lupy, najväcaiu slávnos» vo svojich dovtedajaích dejinách. Okrem domáceho obyvatelstva eate asi tritisíc hostí z blilaieho okolia i zo vzdialenejaích oblastí Slovenska pod lipami pri evanjelickom kostole za predsedníctva Jána Francisciho privítalo väcainu predstavitelov slovenskej inteligencie a sledovalo rokovanie o slovenských národných poliadavkách, ktoré ul predtým v Pea»budínskych vedomostiach uverejnil, neskôr vypracoval a zhromaldeniu vysvetlil ©tefan Marko Daxner. O závalnosti, aká sa zhromaldeniu pripisovala, svedcí aj to, le sa na nom zúcastnili celní politický predstavitelia Turcianskej a Liptovskej lupy, barón. Révay a M. Szentiványi, ako aj turciansky poslanec J. Justh. Hoci naoko predstierali válny záujem o rieaenie slovenskej otázky, v podstate tu zohrávali demobilizacnú úlohu. Ale väcaina predstavitelov slovenskej inteligencie sa nedala ich úcas»ou pomýli.
Po poldruhadnových rokovaniach vyhlásili pred pä»tisícovým národným zhromaldením slovenský národný program, ktorý bol pod názvom Memorandum národa slovenského s nadaením prijatý.
V úvodnej casti Memoranda sa poukazuje na to, le Slováci sú na území, ktoré obývajú, starým autochtónnym národom, le tisíc rokov od zaclenenia do uhorského atátu sa zúcastnovali na hospodárskom i kultúrnom rozvoji krajiny, ako aj na jej obrane. Táto historická argumentácia vaak slúlila iba na podporu prirodzených právnych zásad demokratického reapektovania rovnoprávnosti národov, na ktorých sú koncipované aj hlavné poliadavky Memoranda.
...