Skriptá: Sociálna práca s jednotlivcom

Nárast sociálnych problémov v spoločnosti si vyžiadal aj opätovné otvorenie Študijného odboru sociálna práca na vysokých školách a univerzitách u nás.
Požiadavka kvalifikovaných odborníkov, pripravených pomáhať riešiť a zvládať problémy každodennej reality, postavila pred vzdelávateľov viaceré otázky: Čo má byť obsahom vzdelávania budúcich sociálnych pracovníkov? Aké vedomosti a zručnosti by mali tvoriť povinné minimum, ktoré má škola poskytnúť svojim absolventom? A ako im toto minimum čo najefektívnejšie priblížil?
Samozrejme, že ak vzdélavatelia uvažovali nad základnými teoretickými poznatkami ä praktickými skúsenosťami, ktoré si študenti počas štúdia postupne musia osvojiť, dostali sa aj k otázke metód sociálnej práce.
Po znovuotvorení študijného odboru sociálna práca sme v prvom rade siahali po pôvodnej domácej literatúre, ktorá ale všetka pochádzala z obdobia krátko po druhej svetovej vojne, čiže z obdobia, kedy prišlo v Československu k zatvoreniu vysokoškolskej prípravy sociálnych pracovníkov. Neskôr, sa začali domáci autori zaoberať zahraničnou literatúrou, a to najmä nemeckou a anglickou, v snahe zistiť kam sa posunula problematika v oblasti metód sociálnej práce v zahraničí. Zmeny v oblasti metód. nie, sú len kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Pokiaľ sa domáca sociálna práca plne uspokojila so stagnáciou v teoretickej oblasti a s používaním minimálneho počtu odborných metód, v západnej Európe, USA a inde prišlo nielen k rozšíreniu metód, čo do počtu, ale v poslednom období sa čoraz dôraznejšie presadzuje názor, reprezentovaný napr. Barkerom, že problematike by prospelo keby sme terminologické spojenie metódy sociálnej práce nahradili novširn a výstižnejším označením typy intervencie: Chytil (2002 s. 38), odvolávajúci sa práve na Barkera zastáva názor, že rovnako vhodné by bolo pre potreby teórie, praxe ako aj pre potreby prípravy profesionálov hovoriť o nasledovných typoch intervencie:
...