Odpoveď na jednoduchú otázku „čo je právo?“, nie je vôbec jednoduchá a dodnes nie je jednoznačná. A to napriek tomu, že táto otázka zamestnáva myslenie právnych filozofov už vyše dve tisícročia. Právo ako regulátor spoločenských vzťahov je totiž historický fenomén. Jeho obsah je podmienený konkrétnymi sociálno-ekonomickými, kultúrnymi a civilizačnými danosťami a je prejavom určitých záujmov a konfliktov. V dôsledku toho sa vývojom mení nielen obsah práva, ale aj požiadavky na právnu reguláciu a inštitucionálna štruktúra práva. Preto nadčasový pojem práva môže byť vytvorený len za cenu vysokého stupňa zovšeobecnenia a tým relatívnej neurčitosti. Odpoveď na otázku: čo je právo, v rozhodujúcej miere závisí od uhla pohľadu tej-ktorej teoretickej koncepcie. Už od 5. storočia pred naším letopočtom sa právny zákon ako produkt ľudského rozumu považoval za protiklad prírodného zákona. V predsokratovskom Grécku sofisti na označenie prirodzených javov používali termín „physis“, ktorý bol do latinčiny preložený ako „natura“. V kontrapozícii k nemu bol pojem „nomos“ alebo tiež „thesis“, ktorý predstavoval umelé, ľuďmi vedome vytvorené. Jeho latinským ekvivalentom sa stal pojem „positivus“. ...