Do roku 1918 bolo územie Slovenska súčasťou uhorskej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie. Politický systém bol buržoázne orientovaný spolu s veľkým zasahovaním štátu do vnútorného vývoja. Tento systém bol netransparentný, bol zavedený vysoký volebný cenzus a ženy nemali volebné práva spolu s veľkou časťou ostatnej populácie. Slobodný politický vývoj môžeme datovať od 30. októbra 1918, kedy Slováci Martinskou deklaráciou prerušili svoj štátoprávny zväzok s Uhorskom a vyslovili sa za Vznik Československej republiky. Tento štát bol založený na demokratických základoch, volebné právo bolo priznané všetkým plnoletým občanom. Prvá ČSR zanikla v marci 1939 a vývoj na Slovensku sa začal uberať smerom k fašistickej totalite. Po krátkom povojnovom období sa v roku 1948 prijala Ústava 9. mája a Československo sa stalo republikou so socialistickým zriadením, vedúcou úlohou Komunistickej strany s plánovanou ekonomikou systémom päťročníc. V roku 1989 keď sa vývoj opäť začal uberať demokratickým smerom sa socialistický systém definitívne zrútil. Vyvrcholil v roku 1992, keď Slovenská národná rada prijala Deklaráciu zvrchovanosti a 1. septembra aj Ústavu. Na Nový rok 1993 vznikla Slovenská republika ako zvrchovaný, suverénny demokratický a právny štát, neviažúci sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika existuje už 11 rokov a v roku 2004 sa stane súčasťou Európskej únie, čo ovplyvní politický vývoj na budúce desaťročia.
Politický systém na Slovensku stojí na troch základných, ale striktne oddelených pilieroch. Sú to zákonodárna, výkonná a súdna moc. Zákonodárna moc je sústredená v Národnej rade Slovenskej republiky. NR SR vrcholný zákonodárny orgán parlamentného typu. Tvorí ju 150 poslancov, volených na 4 roky v slobodných a tajných voľbách.