Hospodárska situácia v Československu po prvej svetovej vojne bola priaznivejšia než v susedných štátoch. Československo zdedilo podstatnú časť priemyselnej kapacity Rakúsko-Uhorska a bolo uznané za spojenca vížazných dohodových mocností, takže ľahšie získalo zahraničné úvery. Na území Československa zostalo okolo 60% predvojnového priemyselného potenciálu bývalej monarchie. Významnejší bol vývoz cukru, sladu, skla a porcelánu. Takmer všetka produkcia ostatných odvetví smerovala do ostatných častí monarchie, alebo ostávala na území českých krajín alebo na Slovensku. Podstatná časť priemyslu bola po rozpadnutí Rakúsko - Uhorska odkázaná na export. Pritom najmä odvetvia textilného priemyslu, hutníctvo a chemický priemysel záviseli už predtým od dovozu surovín. Okrem surovín bolo Československo značne deficitné aj v potravinách. Rozhodujúca časť deľby práce medzi rôznymi národmi a oblasťami monarchie sa od roku 1918 zmenila na medzištátnu deľbu práce, pričom v dôsledku nových podmienok sa zmenil aj jej konkrétny obsah. Dôležitou súčasťou povojnového obdobia bol vznik integrovanej sústavy československého hospodárstva a vytvorenie vlastnej meny a reorganizácia dopravy najmä železníc. Zdedená železničná sieť bola pomerne hustá, ale jej orientácia na juh, do hlavných miest bývalej monarchie bola vzhľadom na rovnobežkový tvar Československa nevyhovujúca. Nedosatočné boli najmä dopravné spoje medzi českými krajinami a Slovenskom. ...