Referát: Johann Gottlieb Fichte, Friedrich Wilhelm Joseph Schelling
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,7 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
- Fakulta:Fakulta stredoeurópskych štúdií
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Náuka o spoločnosti
- Predmet:Kulturológia
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:2 strán
- Zobrazené:2 211 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:13030
- Posledna úprava:07.10.2020
Johann Gottlieb Fichte (1762 - 1814) - skutočný idealista
Životopis: Vo svojej mladosti intenzívne prežíval ohlasy Francúzskej revolúcie. Študoval teológiu, neskôr pôsobil na univerzite v Jene, ktorá bola v tom období jedným z najvýznamnejších centier nemeckého duchovného života. V diele O určení pojmu náboženstva popisuje svoju predstavu o Bohu ako o mravnom poriadku sveta. Za to bol obvinený z ateizmu a nútený odísť z univerzity. V posledných rokoch života sa venoval zápasu o národné zjednotenie, snažil sa v Nemcoch prebudiť vedomie národnej hrdosti.
Najvýznamnejšie diela: Vedoslovie (1794); Prvý a druhý úvod do Vedoslovia(1797); Princípy prirodzeného práva podľa princípov Vedoslovia (1796); Systém mravouky podľa princípov Vedoslovia (1798);Uzavretý obchodný štát (1800); Poslanie človeka (1800); Návod k blaženému životu alebo o náboženstve (1806); Reči k nemeckému národu (1807 - 1808).
Vo svojej filozofií sa venuje hlavne vyjadreniu predstavy o slobodnej ľudskej činnosti. Fichte dokazuje, že či sa človek rozhodne pre filozofiu potvrdzujúcu ľudskú slobodu závisí od charakteru človeka. Jedinec podriaďujúci sa okolnostiam zastáva determinizmus a samostatnú existenciu vecí. Na druhej strane človek veriaci v schopnosť vôle slobodne vytvárať svet podľa požiadaviek morálky a rozumu neznesie nijaké obmedzenie vonkajšou skutočnosťou. Fichte teda definuje 2 základné filozofické stanoviská: 1. Stanovisko dogmatického človeka, ktorý sa podriaďuje okolnostiam a jeho konanie ústi do fatalizmu; 2. Stanovisko činného a slobodného Ja ( toto zastáva aj on).
...
Životopis: Vo svojej mladosti intenzívne prežíval ohlasy Francúzskej revolúcie. Študoval teológiu, neskôr pôsobil na univerzite v Jene, ktorá bola v tom období jedným z najvýznamnejších centier nemeckého duchovného života. V diele O určení pojmu náboženstva popisuje svoju predstavu o Bohu ako o mravnom poriadku sveta. Za to bol obvinený z ateizmu a nútený odísť z univerzity. V posledných rokoch života sa venoval zápasu o národné zjednotenie, snažil sa v Nemcoch prebudiť vedomie národnej hrdosti.
Najvýznamnejšie diela: Vedoslovie (1794); Prvý a druhý úvod do Vedoslovia(1797); Princípy prirodzeného práva podľa princípov Vedoslovia (1796); Systém mravouky podľa princípov Vedoslovia (1798);Uzavretý obchodný štát (1800); Poslanie človeka (1800); Návod k blaženému životu alebo o náboženstve (1806); Reči k nemeckému národu (1807 - 1808).
Vo svojej filozofií sa venuje hlavne vyjadreniu predstavy o slobodnej ľudskej činnosti. Fichte dokazuje, že či sa človek rozhodne pre filozofiu potvrdzujúcu ľudskú slobodu závisí od charakteru človeka. Jedinec podriaďujúci sa okolnostiam zastáva determinizmus a samostatnú existenciu vecí. Na druhej strane človek veriaci v schopnosť vôle slobodne vytvárať svet podľa požiadaviek morálky a rozumu neznesie nijaké obmedzenie vonkajšou skutočnosťou. Fichte teda definuje 2 základné filozofické stanoviská: 1. Stanovisko dogmatického človeka, ktorý sa podriaďuje okolnostiam a jeho konanie ústi do fatalizmu; 2. Stanovisko činného a slobodného Ja ( toto zastáva aj on).
...