V posledných rokoch sme svedkami výskytu častých prírodných katastrof vo svete, medzi ktorými počtom zranených a usmrtených osôb a spôsobených materiálnych škôd dominujú zemetrasenia. V súvislosti s tým sa záujem o zemetrasenia zvyšuje. Zaujíma nás doterajší výskyt zemetrasení, predpoklad nových zemetrasení a ich intenzita. Na celej Zemi existuje sieť viac ako 1600 seizmických staníc, ktoré zaznamenávajú otrasy zeme. Na základe seizmických pozorovaní sa vymedzujú seizmické oblasti, v ktorých je nevyhnutné robiť účinné technické opatrenia na zníženie nežiaducich účinkov zemetrasení.
1 ZEMETRASENIE
V posledných rokoch sme svedkami výskytu častých prírodných katastrof vo svete, medzi ktorými počtom zranených a usmrtených osôb a spôsobených materiálnych škôd dominujú zemetrasenia.
V súvislosti s tým sa záujem o zemetrasenia zvyšuje. Zaujíma nás doterajší výskyt zemetrasení, predpoklad nových zemetrasení a ich intenzita.
Zemetrasenia sú otrasy Zeme vznikajúce náhlym uvoľnením mechanickej energie nahromadenej v zemskej kôre alebo v plášti. Zemetrasenia sú prirodzené alebo umelo vyvolané (explózie). Podľa vzniku sú zemetrasenia rútivé vyvolané prepadávaním stropov podzemných dutín v krasových oblastiach alebo v baniach; sopečné zemetrasenia vznikajú pri výbuchoch sopiek a sú obyčajne obmedzené na ich bezprostredné okolie; z tektonického pôvodu majú zlomový charakter a patria k ním všetky katastrofálne otrasy zemského povrchu. Doteraz nie je všeobecne prijatá teória, ktorá by uspokojivo vysvetlila príčiny a fyzikálny mechanizmus vzniku všetkých tektonických zemetrasení. V globálnom meradle ich vznik pomerne dobre vysvetľuje teória tektoniky litosferických blokov (zemetrasenia zväčša vznikajú na ich okrajoch). Interakcia blokov vyvoláva v ich okrajových častiach napätia, ktoré sa uvoľňujú sčasti pomalým postupným pohybom (creep), sčasti náhlym pohybom (slip), ktoré generuje zemetrasenie. Tvoria asi 90% všetkých zemetrasení a svojimi účinkami ľudstvo ohrozujú najviac. ...