Francisco Goya y Lucientes je v mnohých ohľadoch svedkom svojej epochy. Najprv pracuje ako královský maliar a oficiálny portrétista španielskej aristokracie koncom 18. storočia, žije bezstarostným životom a prežíva svoje lásky. V päťdesiatich ho však stretáva hrozivá choroba, v dôsledku ktorej prichádza o sluch. Hluchota ho izoluje od sveta a stáva sa tak príčinou toho, že sa vydáva na výpravu do hĺbky tajomného a znekľudnujúceho vnútra ľudskej duše. Nikto neostáva ušetrený jeho výsmechu a záľube v demaskovaní pravého stavu vecí. Na obrazoch a rytinách neľútostne obnažuje ľudskú ješitnosť a obmedzenosť. Odhaluje pokrivenú dušu a zhmotnuje prízraky, ktoré sa rodia v ľudskej mysli. Dalšie námety mu dodáva krvavá vojna Španielov a Francúzov (1808-1814). Umelcov pohľad premení v hrozivú skutočnosť v diela plné dramatickosti a krutosti. Jeho tvorba sa vyznačuje rôznorodosťou a pôsobivosťou. Podla mňa sa takto stáva najvýznamnejším španielskym maliarom sto rokov po Velásquezovi a sto rokov pred Picassom. Francisco Goya sa narodil 30. marca 1746 vo Fuentetodos, malej dedinke v Aragónii, v severnom Španielsku. Bol piatym synom zlatníka pochádzajúceho z Baskicka a šlachtičnej, ktorá vlastnila kúsok pôdy v Aragónii. Prvé roky života prežíva v dedinke, ale onedlho sa celá rodina stahuje do Zaragozy, hlavného mesta Aragónie, mesta nad ktorým sa týčia veže monumentálnej katedrály Nuestra Seňora del Pilar. ...