Život Terézie Vansovej je vhodný námet aj na román. Nie svojou výnimočnosťou, ale práve tým, prečo ona sama odmietla napísať svoj životopis. Niet v ňom nič výnimočného, a predsa výnimočné sa v ňom stelesňuje. „Všeľudský“ osud slovenskej ženy na prelomí storočí. Ženy, ktorá pracuje ako hociktorá iná dedinská žena, ktorá však i myslí neraz veľkorysejšie ako hociktorý uznávaný národovec, a ktorá aj literárne tvorí bez ambície preniknúť vyššie, ale zato s jasným cieľom: dostať sa do chudobných domčekov nižšej, meštianskej triedy a do sedliackych chalúp.
Čo sa týka jej života, ako 18-ročná sa vydala za Jána Vansu a prichádza na Spiš do obce Lomnička, kde bol Vansa evaňjelickým farárom. Život tu nebol ľahký a ostala jej z týchto čias bolestivá rana, keď jej jediné dieťa ešte v ranom veku zomrelo. Neskôr veľká časť starostí pripadla na ňu, pretože jej muž trpel dlhou a ťažkou nervovou chorobou. Pre ženy sa v tomto období začínajú črtať väčšie perspektívy vo verejnom účinkovaní aj v literatúre. Vansová sa stáva redaktorkou prvého slovenského časopisu pre ženy - Dennica. No nestretol sa s veľkou dôverou hlavne zásluhou Vajanského, kt. neuznával takéto emancipačné snahy. Neskôr ale tento časopis zohral pozitívnu úlohu aj v rozvoji slovenskej literatúry. Na jej stránkach sa objavovali mená ako J.Jesenský, Ivan Gall, či I.Krasko. ...