Jedným zo základných cieľov Európskej Únie bolo vytvoriť čo najkonkurencieschopnejšie zoskupenie európskych krajín, ktoré by malo tvoriť protipól Spojeným Štátom Americkým. Konkurencieschopnosť EÚ pritom mala vychádzať predovšetkým zo základných slobôd a to voľný pohyb tovaru, voľný pohyb pracovníkov, sloboda podnikania, voľný pohyb kapitálu a platieb a voľný pohyb služieb.
Práve posledná menovaná sloboda bola nejasne koncipovaná a bolo sporné, na ktoré služby sa voľný pohyb vzťahoval a ktoré služby tvoria výnimky. Výkon činnosti poskytovania služieb v zahraničí taktiež podliehal zložitým byrokratickým a administratívnym postupom a formálnym náležitostiam, ktoré museli podnikatelia splniť, aby mohli poskytovať služby na území danej krajiny. Taktiež bolo potrebné zabezpečiť, aby sa poskytovanie služieb nespájalo s diskriminačným prístupom na základe krajiny pôvodu a zároveň harmonizáciu dokumentov a osvedčení v rámci členských krajín. Tu bolo potrebné zjednodušiť získavanie oprávnení poskytovať služby zabezpečením neduplicity podmienok - to znamená, aby poskytovateľ nemusel spĺňať to isté kritérium v každom členskom štáte zvlášť, ale aby mu toto bolo uznané.
V záujme zvýšenia úrovne kvality poskytovaných služieb bolo potrebné vytvoriť mechanizmy jednotného hodnotenia kvality a zvýšenia transparentnosti služieb, čiže zabezpečiť, aby mala tá istá služba v každom členskom štáte porovnateľnú požadovanú kvalitu. V prípade nesplnenia tejto požiadavky bolo potrebné upraviť právne vzťahy medzi poskytovateľom služby a jej príjmateľom. ...