Zložitosť, rozsah, kvalita, dôsledky ekonomických, sociálnych, politických i iných javov a procesov, ich súbežné, mnohokrát synergické pôsobenie, má za následok, že vzťah ekonomickej (hospodárskej) a sociálnej politiky nie je vykonštruovanou otázkou, ale má praktický dopad v súčasnej spoločnosti. Keď k tomu pridáme ešte diferenciáciu, ktorá v spoločnosti nastáva (politická, ekonomická) a tiež nebývalé životné tempo, je nevyhnutné tieto otázky riešiť vo vzájomnej symbióze hospodárskej a sociálnej politiky. Pri štúdiu, ale i v praktickom živote sa stretávame s dvoma extrémami. Transformačný proces sa chápe ako ekonomický a v tomto chápaní sociálne nemá vlastnú kontinuitu, zákonitosti, či zdroje. Ekonomické riešenia sa automaticky premietajú do sociálnych opatrení a mechanizmov v rozsahu ekonomických možností. Druhý prístup považuje, naopak, sociálne za určujúce vo vzťahu k ekonomickému a predstavuje cieľ rozvoja spoločnosti. Zabúda určitým spôsobom na ekonomický rozvoj, najmä z hľadiska tvorby zdrojov, akoby sa sociálny rozvoj mohol dosiahnuť i mimo ekonomického rozvoja. Vzájomný vzťah hospodárskej a sociálnej politiky je zložitý. Obe sú relatívne samostatné politiky so vzájomnými silnými väzbami a vzájomnými spätnými väzbami. Sociálna politika má svoje jadro v humanizme a svoje skúmanie prezentuje v spoločenskom živote prostredníctvom problémov ako sú sociálne istoty, spravodlivosť, solidarita, participácia, homogenizácia atď. ...