Seminárna práca: Arménska genocída v r.1915 - 1918 a jej dôsledky do súčasnosti

Arménsko je najstarším kresťanským štátom sveta. Kresťanstvo tu bolo za štátne náboženstvo vyhlásené v roku 301, hoci niektorí historici tento rok spochybňujú. Jeho oficiálny názov je Arménska republika a v súčasnosti má vyše 3 milióny obyvateľov. Svoju nezávislosť od Moskvy získalo v roku 1991 (súčasťou ZSSR bolo od roku 1920) a v súčasnosti funguje ako prezidentská republika s parlamentnou demokraciou ako formou vlády. Vzťahy medzi EÚ a Arménskom sú riadené hlavne Dohodou o partnerstve a spolupráci, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999. Krajina sa stala súčasťou Európskej susedskej politiky po rozšírení Únie v roku 2004.

Stáročia bolo spolužitie Arménov a Turkov v Osmanskej ríši relatívne harmonické, aj keď Arméni nemali voči nim rovnoprávne postavenie a boli vystavovaní rôznym utrpeniam, zaťažovaní daňami a všeobecne boli považovaní za príslušníkov druhoradého občianstva. Z mnohých dôvodov bolo toto krehké prímerie postupne narušené.
Pravdepodobne najväčší podiel na tom mal postupný rozpad Osmanskej ríše na prelome 19. a 20.storočia. Arménske a turecké predstavy o budúcnosti sa začínali do značnej miery od seba odlišovať. Zatiaľ čo Arméni začali volať po nezávislosti podľa vzoru Grécka, Turci začali mať predstavy o vytvorení nového Pan-turkického impéria, ktoré malo byť rozširované do všetkých turecky hovoriacich krajín Strednej Ázie. Impérium malo niesť názov Turan a malo byť zjednotené na základe jedného jazyka a jedného náboženstva. Jediné, čo bránilo v uskutočnení tejto vízie, bola vyše 2-miliónová etnická skupina kresťanských Arménov, ktorá stála uprostred týchto dvoch tureckých majorít.
...