Hlavným hnacím motorom je správna motivácia k tvorivosti už v začiatkoch jej zavedenia do vyučovacieho procesu. Nadšenosť a neustále povzbudzovanie sa, samozrejme, musí odrážať tak na strane vyučujúceho ako i žiaka. Ak len jeden z členov vyučovacieho procesu má skeptický postoj k tvorivej činnosti, mení sa radosť z tvorby na zbytočnú stratu energie. V dnešnej situácii je takéto preorientovanie otázkou trpezlivosti a dokazovania prospešného vplyvu. Ten sa odráža nie len na pôde školy, ale aj v bežnom živote, keďže súčasnosť je nastavená na dynamické myslenie. Špecifikum tvorivosti je, bohužiaľ, predurčené na to, že môže dôjsť ku komplikáciám. Hlavným problémom kreativity je jej striedanie aktívneho obdobia s obdobím hibernácie, čo by učiteľ ako usmerňovateľ mal akceptovať. Samozrejme, netvorivé obdobie nesmie slúžiť ako alibi. Vždy je potrebné „podsúvať“ nápady, ktoré by kreativitu „rozhýbali“, alebo ďalším riešením je využívať záznamy nápadov z aktívneho obdobia a realizovať ich v neplodnom období. Najčastejším blokom, ktorý brzdí voľnému toku plodného myslenia, je strach z neúspechu, ku ktorému sa môže prirátať aj výsmech. Tie treba eliminovať na minimum. Súťaživosť a porovnávanie sa s výsledkami spolužiakov a túžba po kladnom ohodnotení sčasti zabezpečí napredovanie. Samozrejme farebné spektrum individualít môže spôsobiť, že práve tieto činitele môžu zapríčiniť frustráciu a následné bloky. V takom prípade treba podčiarknuť hravosť, ako základný princíp tvorivého procesu. ...