Janko Kráľ bol ,,najrevolučnejší štúrovský básnik“.
Narodil sa v rodine mäsiara a krčmára. Základnú školu vychodil v rodisku, potom študoval na gymnáziu v Gemeri(1835-37) a na lýceu v Kežmarku, Levoči a Bratislave, kde istý čas býval u Ľ. Štúra a jeho prednášky mali naňho vplyv, Napísal tu prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v druhom ročníku almanachu Nitra. Po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora Palkoviča opustil Bratislavu a túto udalosť opísal v básni Duma bratislavská. V štúdiu v Levoči ale nepokračoval, o jeho činnosti po odchode z Bratislavy neexistujú ucelené správy. Istý čas pracoval ako praktikant v advokátskej kancelárii v Pešti a potom niekoľkokrát navštívil Dolnú zem, Belehrad a možno aj Turecko. Revolúciu roku 1848 privítal s nadšením, bol svedkom jej vypuknutia v Pešti. odobral sa na Slovensko aktivizovať ľud. Spolu s priateľom Rotaridesom vyzýval ľud v Honte (okolí Šiah), aby povstal proti pánom. Bol zatknutý (za buričstvo si vyslúžil trest - bol opakovane vyťahovaný na zvonicu), potom uväznený v Šahách a Pešti. Po prepustení na jar roku 1849 sa pridal k slovenským dobrovoľníkom na strane cisárskeho dvora. Po porážke revolúcie pracoval ako štátny úradník vo viacerých mestách. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní ho zo štátnych služieb prepustili a po vypuknutí týfusovej epidémie v Zlatých Moravciach sa stal jej obeťou.