Seminárna práca: Prvky klasicizmu a preromantizmu v diele Slávy dcéra

Narodil sa 9.júla 1793 v Mošovciach pri Martine. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a na evanjelickom lýceu v Bratislave. Počas štúdií si privyrábal ako súkromný učiteľ v zámožných rodinách. Svoje zážitky a spomienky z detstva a štúdií opísal v spomienkach Paměti z mladších let života (vyšli posmrtne v roku 1863). Pre jeho život mal veľký význam pobyt na univerzite v Jene, kde absolvoval evanjelickú teológiu. Bol svedkom rozmachu nemeckého národného hnutia a osláv 300. výročia Lutherovej reformácie. ( Minárik a kol.,1981, s.122) V Nemecku pôsobil na miestach, ktoré kedysi obývali Slovania, neskôr vyhubení Germánmi.
Okrem toho bol Kollárov pobyt v Jene poznamenaný aj citovým zážitkom. Zaľúbil sa do dcéry evanjelického pastora, Frederiky Wilhelminy Schmidtovej, nazývanej Mína, ktorá sa stala jeho inšpirátorkou a predobrazom dcéry mýtickej bohyne Slávy. Matka jej bránila, aby sa za neho vydala. Až po smrti rodičov (po 15rokov) odišla za ním do Pešti.
V rokoch 1819 - 1849 pôsobil ako evanjelický kňaz v Pešti a v rokoch 1849-1852 ako profesor slovanskej archeológie na univerzite na Viedni, kde 24. januára 1852 zomrel. Ideovo ovplyvnil i nastupujúcu štúrovskú generáciu. Ostro však odmietol Štúrovo uzákonenie spisovnej slovenčiny a vystúpil proti nemu v publikácií Hlasové o potřebě jednotného spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).Tento odmietavý postoj pramenil z jeho koncepcie jednotného slovanského národa, v rámci ktorého tvoria Česi a Slováci jednu vetvu zo spoločným českým jazykom. On sám písal v slovakizovanej češtine.
...