Seminárna práca: Prvky mýtu a prírody v Hollého Selankách

Hlavná časť básnického diela Jána Hollého vznikla v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia, v dobe, keď sa začalo v slovenskom národnom živote rozvidnievať z feudálnej tmy. Vtedy popri Jánovi Kollárovi a Pavlovi J. Šafárikovi svietil na cestu vývinu našich dejín, našej kultúry. V mnohom sa stretli ako nerozluční spojenci, no v niektorých otázkach na rozdiel od Kollára a Šafárika Hollý išiel vlastnou, samostatnou cestou.
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši na západnom Slovensku z roľníckych rodičov. Navštevoval nižšie a stredné školy v Skalici a v Bratislave. Z troch možných študijných disciplín (filozofia, teológia, právo) vybral si teológiu, ktorú absolvoval v Trnave. Do vtedajších škôl prenikal osvietenský duch veľmi skromne, ba obava pred revolučným pohybom pod vplyvom Francúzskej revolúcie zahradila prístup všetkému novému, a aj v iných disciplínach ako v teológii, zotrvávalo sa na meravej sume vedomostí osemnásteho storočia i predchádzajúcich storočí.
Mnohé podnety v oblasti histórie a národnej kultúry dostal mladý Hollý od svojho profesora, kanonika Juraja Palkoviča, ktorý bol horlivým stúpencom Antona Bernoláka. Juraj Palkovič bol neskoršie štedrým podporovateľom J. Hollého, staral sa o vydávanie jeho básnických diel.
Po skončení teológie pôsobil J. Hollý krátko v Pobedíme, v Hlohovci a potom v Maduniciach, kde ostal až do r. 1843, v ktorom sa presťahoval na Dobrú Vodu, stíhaný až dlhý čas chorobami, najmä slepotou, ktorou začal trpieť po požiari v máji 1843, keď skoro prišiel o život. Na Dobrej Vode žil u svojho priateľa, farára Lackoviča. Tam zomrel 14. apríla 1849.
...