Povedomie o rizikách krvných prevodov je historicky spojené predovšetkým s existenciou rizika prenosu infekčných chorôb. Tie nejzávažnejšie (prenos vírusu hepatitidy B, C a vírusu HIV) boli v priebehu 20. storočia takmer eliminované, čo viedlo k názoru, že krvné transfúzie sú bezpečné. Literárne údaje publikované v priebehu posledných 15 rokov ale ukázali, že transfúzie krvi môžu mať aj iné závažné dôsledky. Ak pominieme riziko prenosu nových infekčných ochorení alebo riziko podania kontaminovanej krvi (hlavne náplavom trombocytov) či chyby pri krvných prevodoch (inkompatibilita v systéme AB0), potom sú dnes v centre pozornosti predovšetkým transfúziou navodené zmeny imunitného systému (tzv. TRIM - transfusion-related immunomodulation) a s transfúziou spojený vývoj akútneho pľúcneho poškodenia (TRALI - transfusion-related acute lung injury). Podľa dnešného názoru práve tieto nozologické jednotky zásadným spôsobom ovplyvňujú prognózu transfundovaných pacientov.
Využitie transfúzie krvi v praxi.
1. K vyvolaniu imunosupresie. Existuje celá rada experimentálných a klinických štúdií, ktoré podporujú názor, že po podaní transfúzie dochádza u príjemcov k vývoju imunosupresie . Koncom 20. storočia sa tento "dôsledok podania transfúzie" liečebne využíval k prevencii akútnej rejekcie obličkového transplantátu. Napríklad bolo zistené, že podanie niekoľkých jednotiek krvi príjemcom obličky viedlo k predĺženiu životnosti transplantovaného orgánu o 10-20%. Ukázalo sa, že tento postup je efektívny tiež v dobe používania moderných imunosupresív. Svedčia o tom závery jednej zo štúdií, v ktorej bola kombinácia imunosupresív s podaním transfúzií spojená s poklesom akútnej rejekcie transplantovanej obličky až o 50 % . ...