V napätých politických časoch, ktoré zavládli po Mníchovskom diktáte sa v Žiline 5. a 6. októbra zišlo vedenie Hlinkovej Slovenskej Ľudovej Strany/ďalej HSĽS/, ktoré v tejto situácii veľmi rýchle zareagovalo na zmenu politického prostredia a upevnenie svojej moci na Slovensku. Hlavným programom HSĽS bola autonómia Slovenska. Mimoriadny snem strany tento cieľ schválil 3. júna 1938. V tom čase, keď už bola známa abdikácia prezidenta Beneša, predseda vlády Syrový informoval Jozefa Tisu, že vláda v Prahe je ochotná akceptovať autonomistické požiadavky HSĽS. Na tieto skutočnosti J.Tiso reagoval veľmi rýchlo a už nemienil ďalej o celom probléme diskutovať s ostatnými politickými stranami, ktorým neostávalo nič iné, len akceptovať daný stav. Na druhý deň, 6. októbra bolo vyhlásenie podpísané pod názvom Žilinská dohoda.
Žilinskou dohodou a vydaním ústavného zákona z 22. novembra o autonómii Slovenska sa fakticky rozbil model 1.ČSR. V rámci ČSR sa začala budovať slovenská štátnosť. Slovenská vláda získala také právomoci, že mohla realizovať akékoľvek opatrenia bez ohľadu na postoj vlády v Prahe. Týmto sa vytvorili podmienky na budovanie režimu jednej strany, jedného vodcu a likvidáciu demokratických práv a slobôd. ...