Od konca trinásteho storočia panovali Habsburgovci v dedičných krajinách ako králi a od roku 1804 ako rakúski cisári. Rakúsko ostalo spoločenstvom národov, krajín a území,ktoré dovedna vytvárali rakúsku korunu a členili sa na správne oblasti v čom pokračoval jej syn Jozef II., ktorý dal svojim reformám, ešte radikálnější charakter, čo ho stálo takmer jeho vlastný trón. Mária Terézia sa snažila vniesť do ,,stredovekého Rakúska trochu poriadku. Po Viedenskom kongrese bol v Európe obnovený starý poriadok. Staral sa o to v Rakúsku kancelár Metternich, ktorý za hlavné piliere štátného poriadku vyhlásil zabezpečeni vonkajšieho mieru a zamedzenie, potláčanie národných a sociálnych hnutí. Všetko, čo sa v Rakúsku udialo riadil Metternich. Bol pôvodom Porýnčan, ktorý sa zúčastňoval naznovuobnovení predrevolučnej Európe a snažil sa zakonzervovať monarchistickú vládu a feudálnu spoločenskú štruktúru. Rakúsku monarchiu už niekoľko storočí stelesňovala dynastia Habsburgovcov. V 19 - 20 st. sa vynárala otázka na následníka trónu. Cisár Ferdinand od svojho najstaršieho syna Ferdinanda, syna nemohol očakávať, ale skôr od druhého syna Františka Karola a nevesty Žofie.
18. augusta 1830 sa narodil dlho očakávaný následník trónu. Dieťa dostalo meno František Jozef Karol. Doba, do ktorej sa narodil, nebola preňho vôbec ružová. Už od útleho detstva zaobchádzali s Františkom Jozefom ako budúcim vládcom. Neskor sa oženil aj najstarší cisárov syn Ferdinand. Nevestou sa stala sardínsko - piemontská princezná Mariana, ale manželstvo ostalo bezdetné. No Žofia priniesla na svet ešte ďalších potomkov. Roku 1832 Ferdinanda Maxmiliána, o rok na to Karola Ľudovíta a roku 1844 Ľudovíta Viktora. 2. marca 1835 zomrel starý cisár František I. ...