Seminárna práca: Systemická terapia

Psychoterapia je jednou z intervenčných metód používaných v rámci praxe pedagogicko - psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie. Vyberáme si jeden z terapeutických prístupov, systemickú terapiu - kvôli jeho flexibilite a efektívnosti pri práci s jednotlivcom i sociálnym systémom - triedou, rodinou, kontextom školy. Ďalšie pozitíva opisovaného prístupu uvádzame nižšie.
Inšpirujúc sa Kurtom Ludewigom (1992), chápeme systemickú terapiu ako liečbu slovom alebo, ako hovorí I. Úlehla (1996), dialógom; ako reflektované balansovanie medzi pripájaním sa, rešpektujúcim poznávaním klientovho sveta a čudovaním sa samozrejmostiam, kladením otázok, rozvíjaním nových pohľadov.
Cieľom systemickej terapie je dialogické vytváranie nových významov tak, aby klientove opisy problému a trápenia boli modifikované k opisom neproblémovým, resp. menej problémovým. Autori rozvíjajú konštruktivistické chápanie roly terapeuta ako zúčastneného pozorovateľa a spolutvorcu rozhovoru, ktorý svojou zvedavosťou a rešpektom ku klientovi je akýmsi „umelcom“ rozhovoru. Terapeutova úloha je zabezpečiť rozhovor, ktorý bude dosť bezpečný a zároveň inšpiratívny, nový. Terapeut potrebuje byť dostatočne kritický k vlastným i klientovým úsudkom a popisom, potrebuje rozvíjať pozíciu neutrality, teda reflektovaného záujmu o všetky sa vyskytujúce témy a uhly pohľadu (Goolishian, Anderson, 1991).
...