Psychická činnosť sa uskutečňuje v bdelom stave, t.j. vtedy, keď sme si niečoho vedomí. Tento stav sa nazýva vigilita. Vigilita dosahuje rozličné úrovne od jednoduchého vnímania, napr. po zobudení, cez rozličné stavy vedomia až k pozornosti. Pozornosť tvorí najvyšší stupeň vigility, ktorá je charakteristická tým, že umožňuje najlepší, najširší príjem informácií. Tak utvára základný predpoklad pre akékoľvek efektivne poznávanie. Pozornost je taký stav bdelosti, v ktorom sa vedomie zameria a sústredí na niektoré objekty odrazu, kým iné sa prehliadajú. Pozornosť je prejavom vysokej organizovanosti psychiky pri spracovaní informácií o vnokajšom svete a pri kontrole vlastného myslenia a konania. B. Chalupa (1981) hovorí, že pozornosť je proces a súčasne tiež psychický stav, zahrňuje aj schopnosti a zručnosti. Má vzťah k organizácii celej osobnosti. Pri pozornosti teda ide o zložito oragnizovanú systémovú funkciu. Pri celkovej charakteristike pozornosti sa v súčasnosti najčastejšie pouzívajú pojmy ako zameranosť, sústredenosť, selektivita, koncentrácia, dominancia a pod. Tieto pojmy sa spájajú s určitými teoretickými predstavami o organizácii pozornosti pri výberovom spracovaní podnetov a pri kontrole vlastného konania a myslenia. Ide o dynamické štruktúry, ktoré sa stále pretvárajú v závislosti od vonkajších a vnútorných podmienok. ...