Pojem paradigma prvýkrát použil Thomas Samuel Kuhn vo svojej najznámejšej knihe Štruktúra vedeckých revolúcii (1962). V trinástich kapitolách pojednáva najskôr o tzv. normálnej vede, neskôr o procese vzniku vedeckých teórii, a nakoniec o tzv. vedeckých revolúciach. Vo svojej práci spochybňuje obraz vedy, ktorá sa vyvíja tým, že hromadí poznatky a kladie dôraz na absolútne pravdy, v prospech vedy, ktorá skúma fakty relatívne ku kontextu, v ktorom sa jej objavy odohrávajú. Poukazuje na to, že celkový smer výskumu vo vede je úzko spojený s jej znalostnou úrovňou a dokonca sociálnym kontextom. Toto vedie ku skokovému vývoju poznatkov, výsledkom čoho môže byť až zásadný obrat v danej vedeckej disciplíne - vedecká revolúcia. Kuhn sám má titul Ph.D z fyziky, a aj keď následne študoval filozofiu a históriu, v spomínanej práci (ktorú sám nazýva „esej“) uvádza skoro výhradne príklady z prírodných vied. Tiež priamo o povahe prírodovedného poznania tvrdí, že je určované aj sociálnym aspektom, čo vyvolalo najväčšie kritické odozvy. Jeho kritici mu v zásade vyčítali, že robí z vedy subjektívny a iracionálny podnik, voči čomu sa ohradil (takisto ako proti obvineniam z prostého relativizmu). Napriek diskusii, ktorá nasledovala (a možno aj vďaka nej), sa Kuhnove myšlienky stali značne populárnymi aj mimo svojho pôvodného oboru - filozofie vedy. Sme toho názoru, že v sociálnych vedách si zaslúži koncept paradigmy minimálne takú pozornosť ako v oblasti prírodných vied. Psychológia by sa z tohto hľadiska mohla stať dokonca reprezentatívnym oborom, nakoľko sa snaží vedecky skúmať snáď to najmenej vedeckému skúmaniu prístupné - ľudskú psychiku a chovanie. ...