Súčasná etapa priemyselného rozvoja je charakterizovaná zavádzaním moderných automatizačných, výpočtových a informačných prostriedkov vo všetkých sférach nášho života. Základ týchto prostriedkov predstavujú logické systémy, ktoré spracovávajú diskrétne (najčastejšia dvojhodnotové) signály. Počiatky teórie logických systémov sú kladené do r. 1938, kedy boli publikované práce V. I. Šestakova a C. E. Shannona, ktoré predstavujú základy teórie syntézy releovo-kontaktových obvodov. V priebehu druhej svetovej vojny bola spracovaná a v roku 1948 publikovaná teória prenosu informácie (N. Wiener, C. E. Shannon), ktorá podstatne urýchlila rozvoj metód syntézy automatov. Od päťdesiatych rokov tohto storočia sa teória automatov rozvíja veľmi intenzívne. Sledujú sa nie len rýdzo matematické otázky abstraktných automatov, ale aj problémy ich fyzikálnej realizácie. Aj v Československu už v roku 1950 vo Výskumnom ústave matematických strojov v Prahe bol dokončený projekt prvého československého reléového počítača SAPO, v ktorom pre zabezpečenie aritmetickej jednotky proti poruchám bol použitý systém trojmodulárnej redundancie. Od tej doby bol vyvinutý celý súbor nových prvkov, ktoré svojou miniaturizáciou umožňujú stavbu aj zložitých systémov v prijateľných rozmeroch a s únosnou spotrebou energie. Principiálnym obmedzením je však spôsob návrhu obvodov zodpovedajúcich zložitejším funkciám. Pre stanovenie žiadanej celkovej funkcie systému pre spracovanie informácie je potrebné vykonávať rozklad na dielčie funkcie. Počet funkčných členov v zložitejších systémoch rastie takou mierou, že klesá aj ich celková spoľahlivosť. ...