Keď sa spýtate ľudí, čo pre nich znamená slovo láska, dostanete viacero odpovedí. Sklamaní pesimisti vám povedia, že láska je mučiteľom ľudskej duše, rýdzi materialisti odpovedia, že láska je prejavom citovej slabosti a iní si pod ňou predstavujú len sexuálny pud. Na druhej strane vám naivní romantici odrecitujú ľúbostný sonet, a potom zasnene odídu do svojho sveta fantázie. A možno stretnete niekoho, kto sa na vás len milo usmeje a povie: „Láska pre mňa znamená zmysel života.“
Interpretácie významu slova láska sú teda rôzne. Ale ktorá z nich je tá pravdivá? Keď sa pozriete človeku do očí, tak hlboko, že vidíte až do jeho duše, zároveň uvidíte aj pravdu. Uvidíte to, čo je skryté v slovách. A myslím, že len v jedných očiach uvidíte pravdivú a úprimnú odpoveď, teda láska pre mňa znamená zmysel života.
Táto, na prvý pohľad prostá odpoveď, skrýva v sebe zaujímavý detail. Nevraví, či je láska len dobrá, ale ani naopak, že nevie ublížiť. Čo je teda vlastne láska? Aký má pre človeka význam? Odpoveď je skrytá v ľudskej duši. Láska je jednoducho obyčajný ľudský cit, ktorý ma však nevšednú moc. Má v sebe moc spraviť človeka šťastným a spraviť zo sveta nebeský raj. A v skutku, ten kto miluje, nerobí nič viac než to, že sa riadi hlasom svojho srdca, a pritom je šťastný a svet mu pripadá ako najkrajšie miesto v celom vesmíre. Chuť milovať a potreba byť milovaný je implicitne vrodená každému z nás. ...