Vyhľadať pomoc a podstúpiť liečbu je veľmi ťažké, pretože to znamená pripustenie si niečoho, čo ste dlhý, dlhý čas odmietali. Je to ťažké. Naozaj veľmi ťažké. Pamätám si, ako mi 22. júna moja šéfka povedala, že si myslí, že mám problémy s pitím a buď s tým prestanem, alebo si budem musieť hľadať nový džob. Bolo to ako blesk. Vtedy som vypil som aspoň bedňu piva denne a k tomu som navrch bral ešte nejaké drogy. Nemyslel som si, že je to také zlé, ale začal som navštevovať stretnutia AA (Anonymných Alkoholikov). Prestal som piť, aby som nestratil zamestnanie, ale s drogami som pokračoval. Hovoril som si, „Možno mám problém s alkoholom, ale nie s drogami. Neberiem predsa tak veľa.“ Na schôdzkach AA by mi určite povedali, že by som nemal brať nijaké drogy, ale mal som pocit, že sú to len také keci. Bol som presvedčený, že s drogami žiadny problém nemám. To viete, troška marihuany, troška kyseliny (LSD), troška kokaínu - je tam toho. Pravda je, že som bral päť, šesť, sedem dní v týždni. Čestné slovo, neviem vám presne povedať, koľko kokaínu som šnupal. Viem iba to, že to bolo veľa. Užíval som viac ako kedykoľvek predtým, trvajúc na tom, že nemám problém s drogami. ...