Keď sa na medzinárodných fórach predstavujú jednotlivé krajiny, jedným zo znakov je ľudová kultúra - kroje, piesne, hudba, tanec, či rôzne starodávne predmety. Najmä v súčasnosti, keď predovšetkým v kultúre dochádza ku globalizácii, je dôležité zachovať dedičstvo predkov a uchovať všetky jedinečné znaky, ktoré sú typické pre príslušný národ a krajinu. Pri tomto procese vystupuje do popredia myšlienka zachovania jedinečnosti všetkých národov vstupujúcich do zjednoteného spoločenstva. Ak sa na ľudovú kultúru pozrieme z dnes tak veľmi vyzdvihovaného komerčného hľadiska, aj tu je jej význam nenahraditeľný. Ľudová kultúra sa môže pri správnej propagácii stať významným lákadlom turistického ruchu. Stúpa význam vidieckého turizmu do lokalít nezasiahnutých civilizáciou. Na bohatosť foriem ľudovej kultúry Slovenska vplýval okrem prírodných faktorov i zložitý historický vývoj, etnické a konfesionálne faktory, rôzne migračné prúdy, administratívne členenie a mnohé ďalšie vplyvy. Ľudová kultúra je objektom vedy, ktorá sa nazýva národopis (etnografia, etnológia). Formovala sa postupne a korene siahajú do počiatkov 19.storočia. Táto veda sa časom spresňovala a zdokonaľovala až sa rozčlenila na etnografiu a folkloristiku. Etnografia sa zaoberá materiálnou a duchovnou ľudovou kultúrou a skúma obydlia, predmety, kroje, povery a zvyky. Folkloristika sa zaoberá umeleckou ľudovou kultúrou, výskumom piesní, tancov, detských hier, divadla a slovenského umenia. ...