Filozofické a soc.-filozofické myslenie v antickom Grécku a Ríme jeden z hlavných zdrojov euroamerickej civilizácie a zvlášť soc.filozofockého myslenia je popri kultúre kresťansko-židovskej predovšetkým myšlienková kultúra starovekého Grécka a Ríma počiatky soc.filoz. myslenia v Grécku - prechod od rodového spoločenského zriadenia k mestským štátom polis tvorcami úvah o podstate , pôvode spoločnosti, vzťahu občan a štát, povahe sociálneho poriadku boli okrem filozofov aj politici-Solón, Perikles, básnici a dramatici-Theognis,Pindaros, historici-Herodotos, Polybios
Predfilozofia asi do 6./5. s.p.n.l. Prechod od mýtusu k logu, hľadá sa dôvod prečo je niečo, filozofia bola zrastená s matematikou, geometriou Homér - ILIAS A ODYSEA - soc. názory sú prítomné len málo, holduje rodovej spoločnosti Hesiodos - ŽELEZNÝ VEK-filozoficko-historické názory, vývojom sa spoloč. degraduje 7 mudrcov - zostali po nich moralizmy Orfici - dualizmom nadväzovali na orient a perziu, hmota-princíp zla, duch-princíp dobra Solón-reformátor, snažil sa o sociálny a politický kompromis
Ranná grécka filozofia - predsokratovská asi od 6./5.p.n.l. - 5./4.s.p.n.l. Kozmocentrická, zameraná skôr na poznanie prírody ako na človeka a spoločnosť Vo filozofii hľadali pralátku - Arché, čo vládne Milétska škola : Táles - voda, projektant Sionských miest, Otázky čo, prečo, ako? Anaximandros - apeirón, niečo neurčité, Anaximenes - vzduch Herakleitos - oheň, najdynamickejší, svet sa neustále mení podľa určitého zákona logos, spoločnosť musí byť logicky usporiadaná, ovplyvnil sofistov, „Všetko plynie“. Pytagorejci - základ sveta - dva princípy apeiron a peras, filozofia protikladov svetlo/tma, párne/nepárne. Všetko je v harmónii ktorej podstatou sú čísla. Párne nedokonalé, večne deliteľné, nepárne dokonalé.Aristokracia a teokracia. ...