Vývoj kuchárskeho umenia je neoddeliteľnou súčasťou vývoja dejín ľudskej civilizácie. Za kolísku kuchárskeho umenia možno považovať primitívne ohnisko, okolo ktorého sa zhromažďovali prvotné ľudské kmene aby prijali potravu. Oheň teda v dejinách ľudstva znamenal historický prielom. Dejiny kuchárskeho umenia majú svoj začiatok pravdepodobne vo chvíli, keď primitívny pračlovek náhodou uložil v bezprostrednej blízkosti ohniska kus ulovenej zveriny a po chvíli zistil, že „upečené“ mäso sa stalo chutnejším a stráviteľnejším. Z takejto náhody sa zrodila prvá primitívna tepelná úprava pokrmu, ktorá umožnila nášmu predchodcovi, najmä po objavení ražňa, roštu a hlinených nádob, realizovať náročnejšiu prípravu pokrmov. Prvým úkonom v príprave stravy bolo pečenie, k čomu človek použil ploché kamene. Na nich si založil oheň a prikladal vetvy a drevo kým sa nerozžhavili. Až oveľa neskôr sa objavilo aj varenie. Na varenie- ešte pred vynájdením hlinených hrncov- používali dutiny v skalách, jamy v zemi, alebo vydlabaný kus dreva. Za veľký pokrok sa počíta prvé použitie korenín. Boli to voda zo slaných prameňov, popol, aromatické rastliny, rôzne kôstkoviny, ako sladidlo med divokých včiel a mok z javorových stromov. Pretože človek mal iba primitívne zbrane, nemal veľké šance pri love veľkých divokých zvierat - mamutov, levov, medveďov, slonov. Vytrvale však lovil ďalej, pretože mäso patrilo k najviac cenenej a najchutnejšej potrave. ...