Pevnosť reprofilačnej malty je jej základnou fyzikálnou charakteristikou podľa ktorej sa posudzuje vhodnosť malty na daný spôsob použitia. V závislosti od neho je rozhodujúca pevnosť v tlaku, pevnosť v ťahu pri ohybe, pevnosť v priečnom ťahu alebo pevnosť v prostom ťahu. Pevnosť reprofilačnej malty sa stanovuje podľa STN72 2450 na sade troch vzoriek 40 x 40x 160 mm pripravených podľa STN 72 2440. Pevnosť reprofilačnej malty sa skúša tiež na valcových vzorkách s priemerom a výškou 50 mm vyvŕtaných priamo zo sanovanej konštrukcie po nanesení (nastriekaní) sanačnej malty alebo na vzorkách vyvŕtaných z dosky 400 x 600 x 200 mm vyrobenej nastriekaním sanačnej malty do odpovedajúcej drevenej formy. Pevnosť sa obvykle zisťuje po 7 dňoch a 28 dňoch.
Pevnosť v ťahu pri ohybe
Na skúšku sa môžu použiť len celistvé a neporušené vzorky. Pred vlastnou skúškou sa zistia rozmery vzoriek a ich hmotnosť. Vypočíta sa objemová hmotnosť vzoriek podľa STN 72 2447. Pri skúške sa skúšobné teleso uloží na dve podpory tak, aby rozpätie medzi podporami bolo 100 mm a zaťaženie pôsobilo v strede vzorky po jej celej šírke v smere kolmo na smer zhutňovania malty. Zaťažuje sa plynulo až do zlomenia vzorky. Pevnosť v ťahu pri ohybe sa vypočíta zo vzťahu: ...