Sociálne problémy a sociálne riziká môžu postihnúť každého. Nezamestnanosť, choroba a určite väčšinu ľudí aj staroba. Úlohou sociálnej politiky je pomáhať ľuďom v takýchto situáciách, alebo im dokonca predchádzať, teda nie len plátať medzery v príjmoch obyvateľstva, ale aj pozitívne ovplyvňovať vývoj v spoločnosti, napr. cieľavedomou podporou rodín ovplyvňovať demografický vývoj. Sociálna politika patrí preto k tým častiam politiky, ktorú ľudia obzvlášť pozorne sledujú. Definícií sociálnej politiky je veľa. Vyplýva to z toho, že sociálna skutočnosť je veľmi rôznorodá a rôzni autori akcentujú rôzne skutočnosti. Napríklad: doc. Ing.Vojtech Stanek definuje sociálnu politiku ako „ súbor aktivít, opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho života, k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných hospodárskych možností krajiny“. Katolícky sociálny lexikón zdôrazňuje zase myšlienku zmieru v spoločnosti na základe sociálnej spravodlivosti. Je to veľmi dynamická disciplína a aj náročná, lebo sa musí ustavične usilovať správne vybalansovať možnosti jednotlivca a solidaritu spoločnosti ( subsidiarita-solidarita). Sociálnu politiku môžeme realizovať bez skúmania hlbších príčin nejakého sociálneho javu, jednoducho prijímame jestvujúcu skutočnosť a zaoberáme sa predovšetkým praktickou účelnosťou a rozsahom sociálnej akcie. To je sociálna politika pasívna (retrospektívna). Naopak, aktívna (perspektívna) sociálna politika hľadá príčiny konkrétnej sociálnej skutočnosti a chce dosiahnuť nápravu aj odstránením príčin negatívnej skutočnosti. Takéto chápanie sociálnej politiky dnes prevažuje. Sociálna politika má svoju kvalitatívnu stránku - úroveň jednotlivých opatrení, dostatočnosť dávok, kvalitu poskytovaných služieb, dĺžku čakania na operáciu alebo prijatie do sociálneho ústavu a kvantitatívnu stránku t.j. okruh osôb a počet sociálnych skutočností, ktoré pokrýva. Sociálna politika môže znamenať: ...