Registrácia | Prihlásiť

Referát: História Slovenska v rokoch 1918 až 1993

Skryť detaily | Obľúbený
Náhľady Náhľady
Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol nastolený v habsburskej monarchii zostrený policajný režim. Mal zabrániť protivojnovému a národnému hnutiu. Odpor proti vojne sa v našich krajinách prejavoval dezerciami a vzburami vo vojsku. Predsedníctvo SNR, v snahe vyhnúť sa perzekúciám, zastavilo činnosť strany a vyhlásilo politickú pasivitu.
Veľká časť českých a slovenských politikov pred vojnou nebola za rozbitie Rakúsko -Uhorska, ale iba za jeho pretvorenie, ktoré by poskytlo Čechom a Slovákom samostatnejšie postavenie. V priebehu vojny sa objavilo nové riešenie českej a slovenskej otázky. Neveľká skupina českých politikov, orientovaných protihabsbursky, založila tajnú organizáciu nazývanú Mafia, ktorá nadviazala spojenie s orgánmi československého odboja v Paríži. Slovenský politický tábor mal svoje centrá v Martine, kde bolo centrum SNR pod vedením Matúša Dulu, v Ružomberku, kde pôsobil Vavro Šrobár a v Bratislave, pod vedením Emanuela Lehockého. Skupina slovenských politikov vo Viedni - Milan Hodža a Ivan Dérer - udržiavala styky s českými politikmi a tajnou organizáciou Mafia.
Oveľa priaznivejšie podmienky našiel český a slovenský odboj v zahraničí. V USA postupne prevládal názor, že najlepšie by bolo štátne spojenie Slovákov s Čechmi. Slovenská liga a České národné združenie vypracovali 22.10.1918 v Clevelande dohodu o spoločnom postupe Čechov a Slovákov za národnú slobodu. Táto dohoda požadovala, aby sa Česi a Slováci spojili vo federatívnom zväzku štátov s úplnou autonómiou Slovenska. Hlavné centrum zahraničného odboja Čechov a Slovákov sa utvorilo vo Francúzsku, kde pôsobil T. G. Masaryk, E. Beneš a M. R. Štefánik. Toto centrum odboja presadzovalo myšlienku jednotného politického československého národa. Hlavným cieľom zahraničného odboja bolo zjednotiť všetky sily Čechov a Slovákov, žijúcich v zahraničí, na boj proti Rakúsko- Uhorsku a Nemecku. Mali sa tiež pokúsiť získať dohodové štáty pre československú samostatnosť. Dohodové mocnosti nepripúšťali spočiatku myšlienku rozbitia habsburskej monarchie. Snažili sa uzavrieť separátny mier s Rakúsko- Uhorskom a tak urýchliť porážku izolovaného Nemecka. Pretože sily československého zahraničného odboja boli značne rozptýlené, bolo potrebné vytvoriť organizáciu, ktorá by odboj riadila. V roku 1916 bola utvorená v Paríži Československá národná rada. Predsedom sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a tajomník bol E. Beneš. Jej hlavným cieľom bolo získať súhlas západných mocností s povojnovým zriadením československého štátu.
...
Hodnotenie (0x):