Seminárna práca: Znečistenie pôdy (Čo je pôda, Vlastnosti pôdy, Život v pôde...)

Pôda je živý a ustavične sa vyvíjajúci trojrozmerný, historický útvar, ktorý vznikol pôsobením atmosféry, litosféry, hydrosféry a biosféry. Ak niektorý vplyv chýba, nevytvorí sa pôda, ale iba sediment, alebo sedimentárna usadenina. Pôdu tiež môžeme definovať ako trojrozmerný výrez z pedosféry od jej povrchu až po podložnú materskú horninu ( substrát ). Pôda vzniká v dvoch etapách:
1. Najprv prebieha zvetrávanie - premena materskej horniny na kyprý pôdny substrát. Prebiehajú tak fyzikálne procesy premieňajúce horniny na drobné úlomky, štrk piesok a prach za prístupu vody a vzduchu. Paralelne prebiehajú aj chemické deje, oxidácia, rozpúšťanie rôznych minerálnych látok, hydrolýza a syntéza nových minerálov. Na to aby bola pôda pôdou musia sa v nej vyskytovať mikroorganizmy a samozrejme živý materiál ktorý môžu tieto mikroorganizmy rozkladať, a z ktorého môžu žiť.
2. V druhej etape vzniká pôdotvornými procesmi konečný produkt - pôda, ktorá sa ďalej vyvíja ako prirodzené teleso s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov, so zákonitým vrstvením a produkčnou schopnosťou.
Skrátene možno povedať, že pôda vzniká zvetrávaním hornín a činnosťou organizmov. Pozostáva zo zvetraného geologického substrátu, vody, vzduchu, živých a mŕtvych organizmov a ich metabolických produktov.
Súbor všetkých živých organizmov v pôde nazývame edafón, alebo aj pôdne spoločenstvo. Sú to rôzne rastliny, teda riasy, sinice, ale aj baktérie a huby (fytoedafón) a živočíchy, napr. prvoky, červy, mäkkýše, hmyz a stavovce (zooedafón). Činnosťou živočíchov sa jednotlivé zložky pôdy dokonale premiešajú a spolu s ich trusom vznikajú pôdne zhluky (agregáty), ktoré priaznivo ovplyvňujú štruktúru pôdy pre vzdušný a i vodný režim koreňov vyšších rastlín. Tie tiež priaznivo vplývajú na pôdne prostredie. Jednotlivé zložky sa môžu vyskytovať v rôznych pomeroch, a tým sa určuje aj rôznorodosť vlastností jednotlivých druhov pôd. Takisto sa jednotlivé typy líšia aj dĺžkou vzniku. Napríklad so spraše vznikajúca černozem sa tvorí 5 až 6000 rokov, kým glejové pôdy potrebujú na svoj vznik len niekoľko desaťročí.
...