Bakalárska práca: Staroba a voľný čas (Starnutie, Voľný čas, Inštitucionálna starostlivosť o starých ľudí)

Starnutie ako celok je začarovaný kruh. Keď človek očakáva, že po dosiahnutí určitého veku sa z neho stane nepotrebná izolovaná bytosť, sám si vytvára podmienky, aby toto očakávanie naplnil. ( D. Chopra )

Kto neprežil starobu, nevie aká je. ( Ľudová múdrosť )

To, že som na úvod svojej práce použila tieto citáty nie je náhodné. Chcela som tým poukázať, že nad otázkami staroby a stárnutia sa ľudia zamýšľali už od nepamäti. Písali o nej básnici a spisovatelia, zamýšľali sa filozófi. Za veľmi výstižné a múdre však pokládam už spomínanú ľudovú múdrosť : ,, Kto starobu neprežil, nevie aká je”. Taktiež možno len súhlasiť s tvrdením Haškovcovej: ,,Nebyť starý a písať o starobe je veľmi trúfalé. Písať o starobe je však nevyhnutne nutné. Nezodpovedanou otázkou však zostane, či sa o nej môžeme dozvedieť všetko za situácie, keď sme sa jej ešte ani nedotkli, keď sme ju ešte ani nezačali prežívať.”

Aj keď vekovo zatiaľ patrím k ľuďom mladším, vo svoje bakalárskej práci by som sa chcela pokúsiť písať práve o už spomínanej starobe. Mojím hlavným cieľom je poukázať na dôležitosť plnohodnotného prežívania voľného času , ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitu života starého človeka.
Podnetom k napísaniu tejto práce je skutočnosť, že žijeme v spoločnosti, v ktorej pokrok v medicíne spôsobuje postupne predĺžovanie ľudského života a s tým súvisiaci postupný nárast počtu starých ľudí. Ľudí, ktorých nemožno odsunúť na okraj spoločnosti len preto, že sú už starí. Týmto ľuďom je potrebné zabezpečiť plnohodnotný ako materiálny tak i duchovný život.
...