Dvadsiate prvé storočie je mnohými odborníkmi charakterizované ako storočie informácií. Do popredia sa dostávajú informácie, pretože sú základom znalostí. Pojmy ako znalostný potenciál, intelektuálny kapitál alebo know-how sú čoraz frekventovanejšími v slovníkoch manažérov a znalosti sa stávajú najdôležitejšou formou kapitálu podniku.
Tlak masovokomunikačných médií zosilnel aj v súvislosti s výzvami európskych fondov. Iným dôvodom prečo sme sa začali zaujímať o znalosti je aj nevídaný vplyv informačných a komunikačných technológií na všetky oblasti nášho života. Vysoko odborné informácie, ktoré boli kedysi prístupné len pár jedincom, sú dnes prístupné skoro všetkým. Jednoduchosť prístupu devalvovala ich hodnotu. V snahe získať to, čo iní nemajú sme boli nútení obrátiť sa k samotnej podstate úspechu - k ľuďom a k tomu čo vedia - ich znalostiam. V súvislosti so znalostnou ekonomikou a znalosťami ako takými sa dostáva do popredia otázka ich efektívneho riadenia - znalostný manažment.
Ako každý z nových smerov a trendov aj manažment znalostí má svojich zástancov a odporcov. Odporcovia tvrdia, že nie je ničím novým, že ide v podstate len o manažment informácií; jeho podporovatelia dokazujú, že to čo hýbe súčasným vývojom nie sú len informácie ale podstatou je dokázať nahromadené informácie premeniť na znalosti (vedomosti) a tie potom s úspechom využívať. Z uvedeného vyplývajú podstatné rozdiely medzi obsahom pojmov informácie a znalostí: informácie sú statické a predstavujú vstup do procesu výsledkom ktorého sú znalosti (vedomosti). ...